Klub stolného tenisu Viktória Trnava

Mám rád ľudí, ktorí už čosi v živote zažili a radi sa o to podelia aj s ostatnými. A ak k nim mám blízko aj prostredníctvom spoločných tém, urobím vždy maximum, aby som sa s nimi stretol, porozprával a čo-to sa dozvedel. Tak sa mi splnil aj jeden zo snov, a to stretnúť sa s Josefom Joe Veselskym. Že väčšina zo stolných tenistov nevie kto to je? Škoda. Je to chyba doby, počas ktorej Joe nebol vítanou osobou vo svojej rodnej krajine.

Ale poporiadku: V roku 2015 hral futbalový Slovan predkolo Ligy majstrov proti družstvu UC Dublin. Pre TV dal rozhovor aj čestný doživotný prezident tohto írskeho klubu Joe Veselsky, ktorý mimo iného spomenul, že je rodený Trnavčan. Vtedy som zbystril a nazrel do múdrej knihy (Encyklopédia stolného tenisu). A bolo to tak. Tento p. Veselsky v telke je ten, ktorý sa v r. 1918 narodil v Trnave a celý život robil do športu. Aktívne sa stolnému tenisu venoval v období, kedy jeho popularita vo východnej  Európe začala mimoriadne narastať. V časoch, kedy hviezdami reprezentácie boli Bohumil Váňa a Václav Tereba, bol hráčom číslo 7 československého rebríčka. V r. 1948 sa stal predsedom SSTZ, no v tom roku emigroval do Írska. V novej vlasti sa „Joe“ naďalej aktívne venoval stolnému tenisu. Zastával funkciu predsedu Írskeho stolnotenisového zväzu a stal sa i jeho doživotným predsedom. V období 1972 – 1987 pôsobil ako predseda Swaythling Club-u a následne sa stal i jeho čestným predsedom. Bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania, za čo mu bola po skončení vojny v r. 1945 udelená Medaila za chrabrosť a Odbojový kríž I. triedy. Vládou SR bol v r. 2007 ocenený Radom bieleho dvojkríža III. triedy. A ja som veľmi zatúžil sa s týmto zaujímavým pánom stretnúť. Cez p. Libušu Uhrovú som sa dostal k jeho telefónnemu číslu. Zavolal som mu. Ako človek, ktorý sa zaujíma o históriu stolného tenisu a autor publikácie „Celuloid na trnafských stoloch 1926 – 2011“ som ho požiadal, či by som mu mohol zaslať nejaké podklady, aby sa na ne pozrel, nakoľko chcem spracovať rozšírené vydanie mojej knihy. Dva razy som mu podklady zaslal, ani raz mu neboli doručené. Tak som sa rozhodol, že mu ich odnesiem osobne. A podarilo sa. V piatok 27. apríla 2018 som mal tú česť spolu s Braňom Kalužným (podpredseda SSTZ), Marekom Neštickým (podpredseda TTSK), Katarínou Hrdlovičovou a Simonou Kičinovou (obe Mestská televízia Trnava) sa s ním po prvý raz stretnúť symbolicky na pôde Veľvyslanectva SR v Dubline. Tu mu boli odovzdané viaceré ocenenia (zaradenie do Siene slávy SSTZ, ocenenie Osobnosť Trnavského samosprávneho kraja, Medaila Milana Rastislava Štefánika I. triedy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov) a moja publikácia „Celuloid...“ (mám pocit, že tej sa tešil najviac). Potom sme si dali spoločný obed v jeho obľúbenej reštaurácii a následne ho navštívili u neho doma.

Celé stretnutie bolo veľmi príjemné a najmä inšpiratívne. Škoda, že muselo o 16,00 končiť, nakoľko Joe na 17,00 išiel do školy. Áno, na Trinity University študuje americkú históriu. Používa e-mail, digitálny krokomer a pamätá sa tuším úplne všetko. Som rád, že sa mi podarilo s týmto zaujímavým Trnavčanom, ktorý v októbri oslávi 100 rokov, stretnúť. Preto ďakujem všetkým, vďaka ktorým sa to celé podarilo.